Sejkov po roku 1989

 Prechodné obdobie (november 1989 – november 1990)

Novembrové udalosti v roku 1989 v Prahe odštartovali proces veľkých spoločensko-politických zmien v Československu, pre ktoré sa vžil názov „nežná revolúcia“. Dané pohyby pritom, samozrejme, neobišli ani obec Sejkov.

O zmenách v štáte boli občania informovaní prostredníctvom masovo-komunikačných prostriedkov – televízie, rozhlasu a tlače. Správy o dianí vo väčších mestách prinášali aj vysokoškolskí študenti z radov miestnej mládeže.

Federálne zhromaždenie (FZ) vyhlásilo prvé „slobodné a demokratické“ voľby (po spoločensko-politických zmenách v roku 1989) do najvyššieho zákonodarného orgánu – do Snemovne ľudu (SĽ) a Snemovne národov (SN) FZ i do Slovenskej národnej rady (SNR) – na dni 8. a 9. júna 1990. Občania tak mali, po dlhšej dobe, opäť možnosť voliť z množstva politických strán a hnutí, ich osobnému rozhodnutiu podliehala aj účasť, resp. neúčasť na hlasovaní.

Medzi najúspešnejšie strany či hnutia sa v týchto voľbách v Sejkove zaradili Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Verejnosť proti násiliu (VPN), Komunistická strana Slovenska (KSS) a Strana slobody (SSL).

Prvé obdobie činnosti orgánov samosprávy (1990 – 1994)

Prvé voľby do samosprávnych orgánov obce po „nežnej revolúcii“ sa uskutočnili v dňoch 23. – 24. novembra 1990. S nimi v Sejkove vznikol Obecný úrad (OcÚ), do čela ktorého sa postavil starosta obce, kreované bolo i obecné zastupiteľstvo (OcZ).

Miestna volebná komisia, zložená zo zástupcov jednotlivých politických strán a hnutí zaregistrovala dvoch kandidátov na funkciu starostu obce.

Starostkou obce sa stala Anna Šárová.

Na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva poslanci i starosta obce zložili predpísaný sľub. Následne bol do funkcie zástupcu starostu ustanovený Juraj Červeňák, kreovali sa tiež komisie. Hlavným kontrolórom obce sa stal Jozef Ohradzanský a do funkcie pokladníka bola zvolená Mária Falisová.

Orgány obecnej samosprávy okrem bežnej agendy pozornosť venovali tiež investičnej činnosti – v roku 1990 sa v obci plánovala čiastočná rekonštrukcia bývalej školy – teraz stredisko miestneho kultúrneho domu a klub mladých (urobila sa vonkajšia omietka a vymaľovali sa vnútorné priestory).

V rovnakom období sa uskutočnilo i sčítanie ľudu, domov a bytov. Údaje, platné pre Porubu, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Výsledky sčítania ľudu, domov a bytov k 3. marcu 1991 (Sejkov)
Trvale bývajúce obyvateľstvo		223 (118 mužov, 105 žien)
Národnostné zloženie obyvateľstva	slovenská národnosť	223	Konfesionálne zloženie obyvateľstva	gréckokatolíci	68
	česká národnosť	0		rímskokatolíci	145
	ukrajinská národnosť	0		evanjelici	0
	nezistená	0		pravoslávni	0
				nezistené	10
Domov spolu		92
Trvale obývané domy spolu		78

Obec v 90-tých rokoch na svojich zasadnutiach riešili problém dodržiavania verejného poriadku na miestnom cintoríne, znečisťovanie priekop splaškami a vytváranie divokých  skládok tuhého odpadu v okolí obce.

V tomto období Inžinierske stavby Košice urobili výškové zameranie obce a zadané objednávky na výstavbu kanalizácie a čističky odpadových vôd a plynofikácie.

Predčasné voľby do zákonodarných zborov štátu sa konali v dňoch5. a6. júna 1992, najviac hlasov v obci získali tieto strany a hnutia – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), Slovenské kresťanskodemokratické hnutie (SKDH), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Komunistická strana Slovenska (KSS).

Po schválení Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky (SR) Slovenskou národnou radou (17. júla 1992) a po následnom prijatí Ústavy SR (1. septembra 1992) schválilo Federálne zhromaždenie dňa 25. novembra 1992 Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ten vstúpil do platnosti 1. januára 1993). Vznik samostatného štátu oslávili i občania v Sejkove.

Po vzniku SR tunajšia samospráva pokračovala vo svojej činnosti bez väčších zmien. V roku 1993 obec hospodárila s príjmami 703 000 korún. Tento rok dane z nehnuteľnosti predstavovali čiastku 55 268 korún. Zo štátneho rozpočtu obec ako neúčelovú dotáciu dostala 26 760 korún. Zvyšnú čiastku poskytol obci Daňový úrad (daň zo závislej činnosti).

V tomto roku (1993) sa v obci vypracoval územný plán v celkovej čiastke 40 000 korún.

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) prebehli v dňoch 30. septembra a 1. októbra 1994. Najviac hlasov v obci v nich získali tieto politické strany a hnutia: koalícia Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a Roľníckej strany Slovenska (RSS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Ostatné politické subjekty zaznamenali iba minimum platných hlasov.

Druhé obdobie činnosti orgánov samosprávy (1994 – 1998)

Nedlho po parlamentných voľbách sa v dňoch 18. a 19. novembra 1994 uskutočnili komunálne voľby. Za poslancov v nich kandidovalo 11 občanov obce, o post starostu obce sa uchádzal jeden kandidát. Z celkového počtu 182 oprávnených voličov svoj hlas odovzdalo 101 obyvateľov.

Do 9-členného obecného zastupiteľstva boli zvolení Juraj Červeňák, Michal Jenčík, Jozef Semko, Ján Goža, Juraj Karch, Ján Kotlár, Juraj Ondila, Vladimír Tutko a Ján Sninský. Starostkou obce sa opätovne stala Anna Šarová.

Rozvoj obce i naďalej napredoval. V roku 1996 bol na obecný úrad zakúpený počítač a tlačiareň s rôznymi programami. Celkový náklad predstavoval sumu 42 000 korún. Obec zo svojho rozpočtu každoročne prispievala na činnosť športového klubu čiastkou od 5000 do 17 000 korún.

V rámci nového územno-správneho členenia Slovenska bol Sejkov – ako súčasť okresu Sobrance – začlenený do Košického kraja.

Samospráva i naďalej venovala pozornosť pravidelnej údržbe cintorína a verejných priestranstiev.

Z investícií v roku 1998 možno spomenúť vydanie územného rozhodnutia na plynofikáciu obce.

Parlamentné voľby sa konali v dňoch 25. až 26. septembra 1998. Najviac hlasov spomedzi kandidujúcich strán a hnutí v obci získali Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), Slovenská demokratická koalícia (SDK), Strana demokratickej ľavice (SDĽ), a Strana občianskeho porozumenia (SOP).

Tretie obdobie činnosti orgánov samosprávy (1998 – 2002)

V poradí tretie komunálne voľby po roku 1989 sa uskutočnili 18. – 19. decembra 1998. Za poslancov do obecného zastupiteľstva kandidovalo celkovo 18 občanov, o post starostu obce sa uchádzali dvaja kandidáti.

Za poslancov obecného zastupiteľstva boli zvolení – Juraj Červenák, Milan Obitko, Jozef Semko, Juraj Karch, Ján Ondila, Ján Goža, Eduard Šaro, Anna Gožová a Iveta Ferencová. Za starostku obce bola opätovne zvolená Anna Šarová.

Na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva poslanci i starosta obce zložili predpísaný sľub. Následne bol do funkcie zástupcu starostu ustanovený Juraj Červenák. Členmi obecnej rady sa stali Juraj Červenák, Milan Obitko a Jozef Semko.

Aj v tomto volebnom období samospráva pokračovala v realizácii rozpracovaných akcií a v plnení každodenných úloh. Počas tohto volebného obdobia OcZ plánovalo realizovať plynofikáciu obce (investorom tejto stavby bol SPP, ktorý sa podieľal financovaním vo výške 46 % a celkové náklady boli  9 500 000 korún), opravu chodníkov, vypracovalo projekt na výstavbu domu smútku, uskutočnilo prípravné práce na výstavbu kúpaliska a zrekonštruovalo miestny rozhlas (výmena kabelových rozvodov).

Prvé priame voľby prezidenta SR sa uskutočnili v máji 1999. Do druhého kola postúpili Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar . Volieb v obci sa zúčastnilo 155 voličov a v druhom kole zvíťazil Vladimír Mečiar.

V jubilejnom roku sa zrealizovala dlho pripravovaná výstavba plynovodu a oplotilo sa miestne futbalové ihrisko. O rok neskôr sa dokončovali prípojky pre domácnosti.

Keďže nezamestnaných stále pribúdalo, obec sa zapojila do projektu verejnoprospešných prác (VPP) – obyvatelia bez práce tak pomáhali najmä pri údržbe a skrášľovaní verejných priestranstiev. Viacerí ľudia odchádzali za prácou aj do zahraničia (hlavne do krajín západnej Európy a do USA).

Na základe zákona NR SR zo 4. júla 2001 vzniklo 8 vyšších územných celkov (VÚC). Sejkov bol začlenený do Košického VÚC.

Pri voľbách do orgánov Košického samosprávneho kraja (KSK), ktoré sa konali dňa 1. decembra 2001. Do druhého kola postúpili Zdenko Trebuľa a Rudolf Bauer. Celkovým víťazom volieb sa stal Zdenko Trebuľa.

V roku 2001 sa uskutočnilo aj sčítanie ľudu, domov a bytov – výsledné údaje pre Sejkov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Výsledky sčítania ľudu, domov a bytov k 26. máju 2001 (Sejkov)
Trvale bývajúce obyvateľstvo		209 (111 mužov, 98 žien)
Národnostné zloženie obyvateľstva	slovenská národnosť	200	Konfesionálne zloženie obyvateľstva	rímskokatolíci	138
	česká národnosť	1		gréckokatolíci	64
	ukrajinská a rusínska národnosť	4		pravoslávni	1
	rómska národnosť	0		ostatné a bez vyznania	2
	nezistená národnosť	4		nezistené	4
Domov spolu		92
Trvale obývané domy spolu		67

V roku 2002 – v súvislosti s procesom vládnych reforiem – začal postupný presun kompetencií zo štátu na obce a mestá.

I naďalej sa veľká pozornosť venovala úprave a údržbe verejných priestranstiev a obecného cintorína.

Parlamentné voľby sa uskutočnili v dňoch 20. – 21. septembra 2002. K najúspešnejším politickým stranám a hnutiam v obci sa zaradili Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ), Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS), Smer, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Komunistická strana Slovenska (KSS) a Aliancia nového občana (ANO).

Štvrté obdobie činnosti orgánov samosprávy (2002 – 2006)

V dňoch 6. až 7. decembra 2002 sa konali komunálne voľby. Za poslancov do obecného zastupiteľstva kandidovalo celkovo 14 občanov, o post starostu obce sa uchádzali traja kandidáti. Z celkového počtu 177 oprávnených voličov sa hlasovania zúčastnilo 153 obyvateľov.

Za starostu bol zvolený Peter Tokár a za zástupcu starostu bol zvolený Milan Obitko.

Pri obecnom úrade boli kreované i komisie – finančná a správa majetku obce, kultúry a športu, životného prostredia, ochrany verejného poriadku.

V roku 2003 po inventarizácii činil majetok obce sumu 1 425 987, 70 korún.

Na verejnoprospešné práce bolo prijatých v roku 2003 6 pracovníkov, ktorí sa mali starať o verejné priestranstvá ako aj o objekty a majetok obce.

Dňa 16. a 17.mája 2003 sa uskutočnilo referendum o vstupe SR do Európskej únie. Väčšina voličov v obci sa vyjadrila za vstup.

Dňa 20. mája 2003 v nočných hodinách (o 22.15) došlo v obci a v okolí k zemetraseniu, ktoré trvalo 3 – 4 sekundy a dosiahlo silu 4,2 stupňa Richterovej stupnice. Epicentrum sa nachádzalo blízko Jasenova (okr. Sobrance), kde boli spôsobené aj najväčšie škody na majetku. V Sejkove k vážnejším škodám nedošlo. Menšie otrasy nasledovali i niekoľko nasledujúcich dní.

V roku 2004 sa obec spolu s obcami Nižné Nemecké, Jenkovce, Tašuľa, Záhor, Lekárovce, Bežovce a Pinkovce začlenila do mikroregiónu Olšava ako súčasť Karpatského euroregiónu.

Z investícii v tomto období môžeme spomenúť rekonštrukciu obecného úradu, pripojenie obce k internetu firmou Lekos, obec zakúpila vybavenie do kuchyne, kosačku a krovinorez. Obci sa podarilo získať príspevok vo výške 100 000 korún na dokončenie a úpravu ihriska.

Druhé priame prezidentské voľby sa konali 3. apríla 2004 – najviac hlasov v Sejkove získal Vladimír Mečiar, druhý v poradí skončil Ivan Gašparovič. Druhé kolo prezidentských volieb skončilo v obci rovnako ako prvé.

V závere roka 2005 prebehli voľby do VÚC. Prvé kolo sa uskutočnilo 26. novembra – keďže žiadny z kandidátov na post predsedu KSK nedostal požadovaný počet hlasov, o dva týždne sa konalo druhé kolo. Najviac hlasov v obci získal Rudolf Bauer.

Pomocou štúdie vydanej Karpatským euroregiónom pre využitie prírodného potenciálu slovensko – ukrajinského pohraničia pre rozvoj cestovného ruchu obec v roku 2006 požiadala finančné prostriedky na vybudovanie Miniaqua parku. Projekt sa mal v rokoch 2007 – 2015 realizovať v štyroch fázach. K realizácii projektu pre nedostatok finančných prostriedkov nedošlo.

Parlamentné voľby prebehli 17. júna 2006. K najúspešnejším politickým stranám a hnutiam v obci sa zaradili Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS), Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Ostatné politické subjekty získali len minimum hlasov.

Piate obdobie činnosti orgánov samosprávy (2006 – 2010)

Komunálne voľby sa uskutočnili dňa 2. decembra 2006 – do kresiel poslancov zasadli: Miroslav Dankanin, Monika Pastyriková, Ján Danko, Rudolf Jacko a Juraj Ondila. Starostom obce sa opätovne stal Peter Tokár.

Na prvom zasadnutí OcZ poslanci i starosta obce zložili predpísaný sľub. Vytvorené boli i komisie, ktoré pracovali pri obecnom úrade.

V réžii samosprávy sa prejednával separovaný zber a likvidácia nelegálnych skládok. Obec rekonštruovala obecný sklad a opravili sa zastávky SAD.

Do života obyvateľov obce zasiahlo i vstup Slovenska do Shengenského priestoru. Zvýšili sa bezpečnostné opatrenie na východnej hranici s Ukrajinou.

V tomto volebnom období sa rozbehli práce na kanalizácii. Stavbu realizovala firma Plynroz – Sobrance. Práce sa uskutočnili do polovice obce, ale pre nedostatok finančných prostriedkov sa ďalej nepokračovalo. Po získaní nových finančných prostriedkov sa v prácach malo pokračovať v nasledujúcich rokoch. Vysadili sa nové okrasné stromy, upravilo sa okolie termálneho prameňa a vystavali sa nové chodníky.

Rok 2009 bol mimoriadne bohatý na udalosti – na Slovensku bola zavedená spoločná európska mena (euro), konali sa prezidentské voľby, voľby do Európskeho parlamentu a voľby do regionálnych samospráv.

Dňa 4. apríla 2009 sa uskutočnilo druhé kolo prezidentských volieb – v Sejkove najviac volebných hlasov získal Ivan Gašparovič.

Zakrátko sa konali aj voľby do Európskeho parlamentu, pričom k najúspešnejším stranám a hnutiam sa zaradili Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS).

Po regionálnych voľbách post predsedu KSK obsadil opäť Zdenko Trebuľa.

Voľby do NR SR prebehli 12. júna 2010. Najviac hlasov spomedzi kandidujúcich strán či hnutí získali Smer – sociálna demokracia (Smer-SD), Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS).

Samospráva naďalej pokračuje v rozpracovaných projektoch a popri bežnej agende sa venuje aj úprave verejných priestranstiev a údržbe objektov obce.

Šieste obdobie činnosti orgánov samosprávy (od roku 2010)

Doteraz posledné komunálne voľby sa uskutočnili 27. novembra 2010. Za poslancov boli kreovaní – Juraj Červeňák, Ing. Monika Pastyriková, Juraj Ondila, Rudolf Jacko a Marián Olej. Starostom sa opätovne stal Peter Tokár.

Za zástupcu starostu bol zvolený Juraj Červeňák a hlavnou kontrolórkou sa stala Monika Jeneyová.

Zatiaľ posledné referendum sa uskutočnilo 18. septembra 2010. Aj keď sa väčšina občanov vyjadrila kladne, tak referendum pre nízku účasť bolo neplatné.

Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili v marci 2012. Najviac hlasov v obci získala strana Smer-SD a na druhom mieste skončilo KDH.

Z investícii z posledného obdobia môžeme spomenúť rekonštrukciu vodovodu, kanalizáciu a prestavbu objektu (bývalé sklady) na multifunkčný objekt.

Náboženské pomery

Zmenená spoločensko-politická situácia po roku 1989 priniesla so sebou i uvoľnenie náboženských pomerov – občania sa už mohli verejne hlásiť k svojmu vierovyznaniu.

Rímskokatolícki veriaci navštevujú tunajší kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Obec administratívne spadá pod farnosť v Jenkovciach.

V roku 1990 sa veriaci pustili (svojpomocne) do celkovej opravy strechy kostola a kostolnej veže. Bol odstránený starý oltár a ponechal sa z neho len veľký obraz, ktorý sa umiestnil na stene. Celý kostol bol vymaľovaný a Ján Kováč zrekonštruoval krížovú cestu. Ku kostolu sa pribudovala sakristia. V múry kostola bola i vyhotovená spovedná miestnosť a urobili sa i nové lavice a stoličky. Pomenené boli i okná a dvere, urobila sa mramorová podlaha. Zrekonštruovaný bol i chór a schodisko k nemu. Celkové náklady na opravy činili 220 000 korún.

Po plynofikácii obce v roku 2002 bol miestny kostol pripojený na plyn (urobilo sa ústredné kúrenie a pristavaná bola kotolňa).

V roku 2004 bolo v obci 140 veriacich.

Miestni kňazi sa venujú i mládeži (organizujú pre ňu rôzne akcie – napr. stretnutia či výlety do blízkeho okolia).

Ako správcovia farnosti Jenkovce v Sejkove pôsobili – Ján Švec–Babov (1989 – 1993), Martin Telepun (1993 – 1994), Štefan Ružbašan (1994 – 2004), Peter Kišeľa (2004 – 2009), Augustín Vaščák (od roku 2009).

Od roku 1998 bol na fare v Jenkovciach zriadený i kaplánsky byt. Z kaplánov sa postupne vystriedali – Rastislav Dvorový (1998), Daniel Mišenko (1999 – 2000), Jozef Spišák (2000 -2003), Vladislav Karabinoš (2003 – 2005), Peter Nemec (2005 – 2008), Peter Jurašek (2008 – 2011) a Gabriel Repaský (od roku 2011).

Gréckokatolícki veriaci tvoria filiálku farnosti Povýšenia sv. Kríža Porostov. Veriaci navštevujú miestny chrám Sv. veľkomučeníka Juraja. Od roku 1997 patrí obec do Košického apoštolské exarchátu so sídlom v Košiciach. Od 30. januára 2008 patrí Sejkov pod Gréckokatolícku eparchiu sv. Cyrila a Metoda Košice.

V 90-tých rokoch veriaci uskutočnili v chráme čiastočnú rekonštrukciu (maľba, rozšírenie chóru, nová dlažba – mramor, výmena okien a dverí, rozšírenie sakristie, atď.) Slávnostná posviacka obnoveného chrámu za prítomnosti mons. Jána Hirku sa uskutočnila 25. apríla 1993.

Do miestneho chrámu v júni 1993 zavítal z chrámu v Sobranciach obraz Panny Márie Klokočovskej. Doniesli ho kurátori so svojim kňazom Jozefom Kellom. Zo Sejkova potom obraz putoval do chrámu v Orechovej.

Z kňazov sa tu postupne vystriedali Pavol Repko (1988 – 1994), Štefan Keruľ-Kmec (1994 – 1998), Peter Bombár (1995 – 2005) a Ľuboš Kovaľ (od roku 2005).

Služby a podnikanie

Rok 1989 znamenal aj zmenu v oblasti súkromného podnikania. Popri existujúcich obchodoch a podnikoch začali postupne vznikať nové súkromné firmy.

Po revolúcii v obci aj naďalej fungovalo pohostinstvo. Do obce vtedy prichádzala aj pojazdná predajňa potravín. V prevádzke pokračovala i Jednota – SD.

Okrem toho 15. júna 1993 v časti svojho rodinného domu František Gožo zriadil predajňu rozličného tovaru. V tomto roku v priestoroch budovy obecného úradu bolo zriadené kaderníctvo, kde  pracovala Marta Karchová. Po nej ako kaderníčka v obci bola Lucia Šiprovská.

V obci prevádzkovala potraviny aj Iveta Obitková. Od mája 2008 ju vystriedala Lýdia Skybová z Nižného Nemeckého.

Služby obyvateľstvu poskytovala Drobná prevádzkareň pri obecnom úrade na čele ktorej po roku 1989 bol Juraj Kollár. Tá v 90-tých rokoch zanikla.

Tuhý komunálny odpad z obce od roku 1991 odvážali Technické služby Sobrance. V súčasnosti vývoz všetkých druhov komunálneho odpadu z obce zabezpečuje košická firma FÚRA.

Činnosť v obci vyvíja i niekoľko súkromných firiem s rôznym predmetom podnikania (môžeme spomenúť Potraviny – Skybová, Vinohrady Choňkovce, Súkromný hospodáriaci roľník – Jozef Karch, Verchovina s.r.o. Dona – Veľké Revištia a iní drobní živnostníci).

Podnikatelia – v rámci svojich možností – pomáhajú tiež miestnej samospráve.

Školstvo

Žiaci z obce od 1. až po 8. ročník navštevovali ZŠ v Krčave, kde riaditeľkou školy v 90-tých rokoch bola Marta Serbaková a zástupkyňou Anna Mitrová. V neskoršom období miestny žiaci začali navštevovať i školy v Sobranciach.

Hospodárske pomery, poľnohospodárstvo

Zmenené spoločensko-politické pomery po „nežnej revolúcii“ zasiahli výrazne i oblasť poľnohospodárstva – štát prestal masívne dotovať družstevníkov, odbyt a vývoz poľnohospodárskej produkcie stagnoval.

Štátne majetky (ŠM) sa tiež ocitli v zložitej situácii. Niektorí občania požadovali navrátiť pôdu do osobného užívania, ale väčšina nemala záujem brať pôdu do súkromného vlastníctva.

V roku 1991 miestne stredisko pripadlo k poľnohospodárskemu družstvu – Agrokombinát Krčava. V obci vznikol samostatný hospodársky dvor a oddelil sa od Štátnych majetkov Sobranciach. Doterajšieho vedúceho   vystriedal Jaroslav Onder.

Začiatkom 90-tých rokov sa poľnohospodári dostali do veľkých finančných ťažkostí. Nemali peniaze na naftu, chemikálie a ani na mzdy pre zamestnancov. Aby získali financie rozpredávali majetok, obilie, dobytok a poľnohospodársku techniku.

V neskoršom období hospodársky dvor v obci prevzalo Poľnohospodárske družstvo v Choňkovciach, chovalo tu ošípané.

V obci si družstva viacerí občania prenajímali na súkromné hospodárenie pôdu (v roku 1993 MVDr. Jozef Karch vo výmere2 ha98 árov).

Obhospodarovaná pôda agropodnikateľom Jozefom Karchom sa rozširovala a v roku 2003 už hospodáril na ploche400 ha. Pestoval plodiny ako pšenica, jačmeň, kukurica, repka olejná, bôb, sója. Choval ošípané, hovädzí dobytok a kurčatá na výkrm.

V obci vznikla i akciová spoločnosť Verchovina s.r.o., ktorá hospodárila na ploche800 ha a pestovala pšenicu, jačmeň a repku olejnú.

Spoločenské organizácie a politické strany

Situácia po novembri 1989 ovplyvnila i sféru spoločenských organizácií – niektoré sa transformovali, iné zanikli.

V činnosti pokračovala základná organizácia Dobrovoľného hasičského, resp. požiarneho zboru – jej aktivity sa zameriavali najmä na výcvik členov aj z radov mladých, došlo tiež k reálnym zásahom pri hasení požiarov. V roku 1990 bolo v obci 26 členov a na čele boli Jaroslav Juhas a Ján Jacko. Po nich v 90-tých rokoch bol na čele zboru Peter Hričina.

Od roku 2006 v obci vyvíja činnosť i poľovnícke združenie Teplá voda Sejkov. Predsedom je Jozef  Macko a v súčasnosti je bez poľovného revíru.

Na spoločenskom živote obce sa zúčastňoval i miestny odbor Matice slovenskej, ktorý spolu s MKS usporadúval a organizoval rôzne akcie a podujatia.

Z politických strán je v Sejkove aktívna (na poli kultúrno-spoločenskom) hlavne miestna organizácia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS).

Do obce prichádzali aj rôzni politici (predovšetkým v súvislosti s predvolebnými kampaňami).

Kultúrna, osvetová a záujmová činnosť

Kultúrno-spoločenský život v obci po roku 1989 zabezpečuje (v spolupráci s miestnymi štruktúrami spoločenských organizácií) predovšetkým obecný úrad (resp. komisie, ktoré pri ňom pôsobia).

V obci začiatkom 90-tých rokov fungovalo Miestne kultúrne stredisko (MKS), ktoré malo pod záštitou organizáciu záujmovej činnosti a koordináciu kultúrnych a spoločenských podujatí.

Aj po roku 1989 v činnosti pokračoval Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ) – pripravoval uvítania detí do života, účinkoval pri životných jubileách, pri občianskych pohreboch, organizoval i rôzne iné akcie v spolupráci s miestnymi organizáciami a inštitúciami.

Obecný úrad spolu s komisiami, zamestnancami, spoločenskými organizáciami a miestnymi štruktúrami politických strán dodnes usporadúva podujatia pre deti a mládež, pre ženy aj pre dôchodcov.

Šport

Po „nežnej revolúcii“ pokračoval v činnosti miestny športový klub – Telovýchovná jednota (TJ) Sejkov. V tomto roku došlo k zmene na poste predsedu, kedy novým sa stal Peter Tokár.

V tomto období mali výkony Sejkova klesajúcu tendenciu a na zápasy chodila len hŕstka divákov. Postupne sa však mužstvo obmenilo za hráčov, ktorí pochádzali z obce. V priebehu piatich sezón mužstvo končilo vždy na druhom mieste a postup im ušiel „iba“ o jeden bod.

Došlo k zmene na poste vedúceho, kedy Petra Tokára vystriedal v roku 1995 Peter Mogiš. On mal veľkú zásluhu na tom, že „A“ mužstvo v roku 2000 postúpilo do II. A triedy. V tomto období došlo aj k zmene názvu klubu na – FK Agro Sejkov.

Futbalové mužstvo v tom čase tvorili hráči – Miroslav Dankanin, Milan Obitko, Ľuboslav Hura, Peter Horčík, Ján Mitro, Miroslav Tokár, Matej Goža, Jozef Semko, Milan Zahorčák,  Peter Mogiš, Peter Tokár, Ján Danko, Ján Ferenc, Marián Goža, Dušan Zahorčák, Michal Kamenca, Vladimír Vaľkoc, Michal Halanič, Radoslav Šaro, Marek Hovan a trénerom bol Július Osif.

Z významných osobností obce, ktorí sa pričinili o napredovanie klubu môžeme spomenúť i Jozefa Karcha. Pravidelne zabezpečoval úpravu športového ihriska, kosenie, prepravu na zápasy, materiálne zabezpečenie mužstva, pohostenia a iné.

Športovci mali k dispozícii okrem miestneho športového ihriska aj telocvičňu ZŠ v Krčave, ktorú navštevovali hlavne v zimnom období.

Na miestom ihrisku sa v priebehu období zrekonštruovali lavičky, oplotenie, železné bariéry a iné.

Okrem A – mužstva v obci pôsobili i dorastenci.

V zimnom období sa hrali i hokejové zápasy. V roku 2004 sa uskutočnil zápas medzi obcami Sejkov – Jenkovce a podnikateľmi z regiónu.

Obec mala zastúpenie i v nohejbale, ktorého turnaj sa uskutočňoval v ZŠ Krčava.

Symboly obce Sejkov 

Erb, vlajka a pečať predstavujú najvýznamnejšie identifikačné symboly obce.

Symboly obce sa vytvárajú na veľmi dlhé obdobie. Keďže Sejkov – podobne ako iné sídla – vlastný erb v minulosti nemal, nemohlo sa vychádzať z historického symbolu. Vychádzalo sa z pečatidla obce, z ktorého sa zachovali iba dva odtlačky.

Heraldicky správny popis erbu Sejkova znie takto: „V hornom poli modro-zeleno strieborným vlnistým brvnom deleného štítu strieborný obrátený letiaci vták v zlatej zbroji.“

Erbový štít by mal byť tzv. neskorogotický, čiže dolu zaoblený (je to najbežnejší typ štítu v našich podmienkach).

Vlajka obce má pomer strán 2:3, ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu, a tvorí ju päť pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/8), bielej (1/8), modrej (2/8), bielej (2/8) a zelenej (2/8).

Farby na vlajke vychádzajú z farieb erbu a sú pre obec jedinečné.

Zástava sa od vlajky odlišuje tým, že nemusí mať presne stanovený pomer strán. Vlajka tiež predstavuje voľný kus textilu, kým zástava je vždy pripevnená k žrdi alebo k stožiaru.

Koruhva reprezentuje zvislý typ obecnej zástavy – býva dlhšia s kratším priečnym rahnom, s ktorým sa vyťahuje na stožiar.

Osobitným typom zástavy je znaková zástava. Má takmer štvorcový tvar, no v skutočnosti sa jej výška a šírka rovnajú výške a šírke erbu. Navyše, erbové znamenie je tu rozvinuté do celej plochy textilu (bez štítu).

Pečať obce má okrúhly tvar, uprostred sa nachádza obecný symbol a kruhopis OBEC SEJKOV.

Symboly obce Sejkov boli zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S – 324/2006 a obecné zastupiteľstvo ich schválilo v apríli 2006.